svistseversky

A koľko platím za transakciu? Nič. A za vklad na účet. Nič. A za zmenu PIN. Nič. A za …? NIČ – s úsmevom po niekoľký krát. A za čo platím? Len ročný poplatok za platobnú kartu. A musím ju mať? Nemusíš. A koľko to bude stáť tá karta? 250 korún ročne. (cca 25 €)

Takto prebiehal môj rozhovor s bankovým úradníkom vo Švédsku, keď som si zakladal prvý účet. A takto to je aj naďalej. Účet bez karty, s internetbankingom ma nestojí nič. Prevod cez SEPA systém do krajiny EÚ, ak nie je ekspresný ma v švédskej banke opäť nestojí nič. Naozaj len tá platobná karta, či už VISA, Maestro alebo iná. PIN kód si bezplatne nastavíte cez bankomat alebo internetbanking.

A rovnako to funguje aj v Nórsku, akurát prevod do EÚ je spoplatnený. No a v Nórsku fungujú elektronické faktúry. Ale naozaj fungujú. V internet bankingu ktorejkoľvek banky, v ktorej máte účet sa zjaví elektronická faktúra a vy si už len skontrolujete o čo ide, prípadne upravíte sumu a dátum a potvrdíte. Hotovo. Inkaso? Akurát si v internetbankingu nastavíte, od ktorej firmy chcete mať inkaso. Nemusíte nikomu nič písomne podpisovať a oznamovať (ako je to u nás napr. v O2) a pri zmene banky si to len nastavíte v ibankingu tejto banky.

Nulové úroky? To neexistuje. A sporiaci účet reálne zarobí dáky ten groš.

Po tom všetkom sa u nás doma cítite značne frustrovaní. Zmocní sa vás taký zvláštny pocit, akoby vás niekto s arogantným úsmevom oberal o vaše ťažko zarobené zdanené peniaze a svoje mizerné služby vychvaľoval do nebies a preto si ich dával kráľovsky platiť. Už by to len chcelo princa, ktorý by to naše spiace kráľovstvo zobudil.