svistseversky

Tak túto vetu švédsky vodič od policajta nikdy nebude počuť. Teda, pokiaľ bude vo Švédsku. Ale poďme po poriadku. Niektoré objavy prichádzajú úplne nečakane.

Jedného pekného septembra som opäť raz pristúpil k okienku a pýtal si od kvetinky na druhej strane lístok na autobus, ktorý ma mal odviezť z letiska do Örebra, aby som bol na druhý deň pekne načas v práci. Chvíľu som nechápavo pozeral a rozmýšľal, či to „den blev lagt ner“ myslí vážne. Vážne. Linka bola pred týždňom zrušená. Ten deň nebudem ďalej opisovať, to by bolo na extra príbeh. Ale vzhľadom na čas príletu lietadla z Bratislavy vyvstal problém ako tých zvyšných 180 km prekonávať rýchlejšie než za hroziacich 12 hodín.

„Kúpte si auto“, poradil kamarát, ktorý november 89 zažil v týchto končinách. Predstava kúpy auta mi vyvolala miernu nevoľnosť. Predstava trávenia času na polícii a chovanie sa policajtov pri prepise ma nelákala. „Aký policajti?, načo?“ spýtal sa kamarát. A tu som prišiel na ten objav. Pre Švédov je auto vec ako čokoľvek iné, napríklad pračka, televízor alebo topánky. Nie je to predmet šikany. Celé to funguje až neuveriteľne jednoducho.

Auto pri vstupe do svojho švédskeho života dostane značky. Najobvyklejšie je prvý majiteľ predajca áut. Značky autu ostávajú po celý jeho švédsky život a prideľujú sa centrálne, nemajú nič spoločné s okresom, či krajom. Zároveň je auto zaevidované v databáze, ktorá je verejne prístupná na internete. Majiteľ dostane technický preukaz. Jednu časť má kvôli prípadnej ceste do zahraničia, druhú použije pri prepise, vyradení či odstavení auta.

Takže s kamarátom sme vyhliadli „to správne“ auto cez inzerát a išli za predávajúcim. Na mieste sme naťukali ŠPZ do počítača a tam sa zjavili všetky údaje – typ auta, parametre, kedy malo poslednú STK, s akým výsledkom, dokedy je platná, či je poistené, kde, aký typ poistenia, výšku ročnej dane. Ak by sme chceli vedieť majiteľa, stačilo poslať SMS s ŠPZ a za určitú cenu  by došla spätná SMS s menom a adresou majiteľa. Keď sme si tľapli, vytiahol chlapík druhý diel TP, vyplnil tam moje údaje, dali sme tam dátum, obaja sme to podpísali a hodili do poštovej schránky. Mojou povinnosťou bolo si ešte v ten deň vybaviť poistenie auta. Stačí si vybrať poisťovňu, zatelefonovať tam, nadiktovať údaje a požadovaný typ poistky.

Do týždňa prišiel TP s mojimi údajmi ako aj list s faktúrou od poisťovne. A to je vlastne všetko.

Jednoducho policajt si na ulici nahodí ŠPZ do svojho počítača (prípadne smartfónu) a hneď vie, aké auto by malo patriť k danej ŠPZ a či má platnú STK ako aj poistku a majiteľa.

STK ako aj poisťovne do centrálnej databázy zadávajú údaje automaticky. Ale o STK niekedy nabudúce.

P.S. A kto neverí, nech si zadá nejakú švédsku ŠPZ na tejto stránke: https://www21.vv.se/fordonsfraga/